Slovenské firmy chcú s pomocou umelej inteligencie inovovať, stále častejšie však narážajú na ekonomické mantinely
Automatizácia a robotizácia patria dlhodobo medzi hlavné piliere výskumu a vývoja na Slovensku.
Hoci implementácia umelej inteligencie a napredovanie nástrojov na jej báze sú už trendom a neodmysliteľnou súčasťou fungovania firiem, odborníci zo spoločnosti Ayming Slovensko upozorňujú na to, že množstvo z nich je ešte stále limitované skôr aktuálnym podnikateľským prostredím – a s ním priamo súvisiacou ekonomickou situáciou a schopnosťou generovať zisk – než nákladmi, ktoré spotrebujú na svoje vlastné unikátne riešenia.
Automatizácia a robotizácia dnes začínajú zásadne meniť spôsob, akým na Slovensku prebieha výskum a vývoj, a preto dnes tvoria jeho esenciálnu súčasť, ba až symbolickú chrbtovú kosť scény inovácií. Prejavuje sa to napríklad pri dodávaní jednoúčelových strojov, prípadne celých automatizačných liniek na výrobu či skladanie, prípadne kontrolu kvality. Keďže Slovensko je krajinou, ktorá je silne naviazaná a úzko spätá s automobilovým priemyslom, vytvára to nielen priestor pre tunajšie strojárske firmy pre spoluprácu priamo s veľkými automobilkami alebo ich dodávateľmi, ale prináša aj príležitosť uplatniť si superodpočet (odpočet na výskum a vývoj).
„Práve firmy pôsobiace v oblasti automatizácie a robotizácie sú tými, ktoré si najčastejšie uplatňujú odpočet na výskum a vývoj. V roku 2024 tvorili takmer 25 percent, a teda štvrtinu, zo všetkých spoločností uplatňujúcich si ho. Keďže požiadavky zákazníkov bývajú veľmi špecifické, spoločnosti musia buď vymýšľať nové riešenia, či aplikovať nové technológie, alebo používať už existujúce technológie novým spôsobom, aby napríklad náročný cyklový čas, respektíve presnosť daných operácií, zvládli. To sú všetko atribúty, ktoré poukazujú na vývoj alebo výraznú inováciu,“ tvrdí odborník na odpočet na výskum a vývoj Marek Repko.
Spomínané projekty bývajú podľa experta spravidla veľmi komplexné a nákladné, pracuje na nich veľa inžinierov, majú veľa spotrebovaného materiálu vo výrobe a tiež podliehajú prísnym bezpečnostným normám, čo so sebou prináša veľkú mieru neistoty. „Hoci ich kontinuálny nárast na Slovensku kopíruje krivku v rámci celého sveta, mohlo by ich byť aj viac. Firmy totiž limituje skôr aktuálne podnikateľské prostredie (ekonomická situácia) a (ne)schopnosť generovať zisk, než náklady, ktoré spotrebujú na takéto unikátne riešenia,“ myslí si Repko zo spoločnosti Ayming Slovensko.
To, že by si väčšie firmy na Slovensku vo veľkej miere objednávali výskum a vývoj od tých menších či lokálnych spoločností, riešiacich automatizáciu a robotizáciu (a nahrádzajú napríklad manuálnu prácu robotmi), platí podľa Repka len čiastočne. „Automobilky vývoj robia, ale u nás iba v malej miere. Veľké výrobné spoločnosti vyvinú produkt, ale nemajú kapacitu a expertízu na vývoj robotizovanej linky. Preto tieto riešenia outsourcujú. Vyšpecifikujú základné podmienky, ktoré daná linka alebo jednoúčelový stroj musia spĺňať, a hľadajú overeného dodávateľa, ktorý potrebné riešenie zvládne,“ spomína Repko s tým, že často býva vývoj na dodávateľovi, ktorý sa automatizácii venuje. Firma si preto túto linku alebo stroj následne môže uplatniť v rámci dodatočného odpočtu na výskum a vývoj, čím si zníži riziko z pohľadu nákladov až o 24 či 21 percent.
Samostatnou kapitolou sú pod Tatrami aj IT firmy, ktoré vyvíjajú špecifické systémy na objednávku. Na túto aktivitu, respektíve projekt, si však môžu uplatniť odpočet na výskum a vývoj len pri splnení dvoch základných podmienok. „Prvou je tzv. „citeľný prvok novátorstva“, a teda podmienka, že spoločnosť nadobúda know-how, ktoré ju posúva ďalej s poznatkami o danej aplikácii či technológii. Druhou je zasa „prekonaná technická neurčitosť“, ktorá zahŕňa problémy alebo prekážky, ktoré musela firma prekonať pri hľadaní riešenia,“ dopĺňa Repko zo spoločnosti Ayming Slovensko. Obe podmienky musia podľa neho platiť súčasne a spoločnosť ich musí vedieť preukázať, ak chce svoj projekt definovať ako vývojový, a teda si uplatniť 24- alebo 21-percentné zníženie dane z príjmu.
Čím je umelá inteligencia stále dostupnejšia a vyvinutejšia, o to viac sa dostáva do stále nových segmentov či sektorov a konkrétnych aplikácií, projektov alebo riešení. Treba si však podľa experta uvedomiť, že tu bola dávno pred tým, ako prišla komerčná aplikácia – ChatGPT. „Machine learning a schopnosť učiť sa na veľkých vzorkách sme pomáhali uplatňovať viacerým našim klientom už roky pred tým. Príchod komerčných providerov však výrazne zjednodušil nasadenie a implementáciu nástrojov, poháňaných umelou inteligenciou, vďaka čomu už dnes nie je výsadou len veľkých technologických firiem,“ uzatvára odborník na odpočet na výskum a vývoj.
O odpočte na výskum a vývoj (tzv. superodpočte)
Odpočet na výskum a vývoj je forma daňového zvýhodnenia, ktorá umožňuje firmám venujúcim sa inovatívnym projektom znížiť svoj daňový základ, prostredníctvom opätovného uplatnenia nákladov, vynaložených na realizáciu vlastných projektov. Reálne si tak spoločnosti môžu znížiť svoje výdavky na výskum a vývoj o 21 %, respektíve 24 %. Jeho cieľom je podporiť ekonomický rast a inovácie tým, že odmeňuje spoločnosti za ich výdavky do riešení s pridanou hodnotou.
Firmy, ktoré investujú do projektov vlastné prostriedky, či už pracujú na novom produkte, inovujú svoje portfólio, alebo aplikujú pre nich neznámu technológiu, si môžu dodatočne odpočítať 100 % týchto výdavkov zo svojho daňového základu, čím si znížia daňovú povinnosť, a získajú voľné prostriedky pre svoj ďalší rozvoj. Výhodou je, že odpočet nemá sektorové ani veľkostné obmedzenie, a spoločnostiam naň vzniká nárok úplne automaticky. Pri nesprávnom uplatnení sa však firmy môžu dostať do závažných problémov.
Ayming Slovensko
Spoločnosť je na svetovom trhu už viac ako 40 rokov, pričom slovenským firmám pomáha v oblasti odpočtu na výskum a vývoj a podieľala sa na vyše štyroch tisíckach projektov zameraných na výskum a vývoj, čím klientom pomohla usporiť bezmála 60 miliónov eur. Ayming Slovensko disponuje najväčším počtom technických konzultantov, ktorí sa špecializujú na danú problematiku, čo im okrem zázemia umožňuje rozvíjať metodiku . Zároveň je členom pracovnej skupiny pri úrade Vlády, podieľa sa na tvorbe legislatívy a vlastní medzinárodný poistný certifikát vo výške desať miliónov eur na prípad.
Podobné články
20. februára 2026
2m
Nakupovať v Lidli sa oplatí: Nákup vás vyjde o pätinu lacnejšie ako pred rokom
20. februára 2026
4m
Napriek náročnému roku skončil vlani InoBat prvýkrát so ziskom
20. februára 2026
4m
ZSSK pokračuje v spolupráci s IPčkom pri podpore duševného zdravia
20. februára 2026
3m